Kocúrkovo

Dostali sme raz darček z Prahy. Na sanitke nám priviezli bezdomovca. Mal síce trvalé bydlisko v našom meste, ale dávno neplatné. V Prahe mal lukratívny flek – žobranie. Ale čo so žobrákom keď ochrnie po porážke? Pohadzovali si ho z nemocnice do nemocnice, skúsili aj útulok, ale pre fajčiara a užívateľa alkoholu, ešte k tomu bez príjmu tu pochopenie nenašli. Tak bol znovu na ulici, kým ho zasa neodviezla záchranka do nemocnice. Tú, však nemal kto platiť, tak to vyriešili prevozom do miesta trvalého pobytu, teda do spádovej nemocnice. Starosť o neho ostala na našich pleciach. Najprv akútne oddelenie, potom oddelenie dlhodobo chorých, ale čo ďalej? Nemá žiadny príjem, nemá dôchodkový vek, nemá nárok na sociálne dávky,ani invalidný dôchodok. Na ulicu ho prepustiť ochrnutého nemôžte, tak sa obrátite na sociálny úrad. Pracovník dokonca našiel príbuzných, tak sa zdá, že je to vyriešené. Nasleduje prepustenie, prevoz k príbuzným. Ale bolo by to príliš jednoduché. Na druhý deň ho príbuzný priviezli naspäť, a pred nemocnicou ho vyložili. Jednoducho ho nechcú. Je neprispôsobivý, nemá žiadne hygienické návyky,atď… A čo teraz? Ďalší kolobeh, vybavovanie, hľadanie možných riešení. Jedným riešením je útulok. Ale vydrží v útulku, kde sú pravidlá? Ak nie, začne sa znovu kolobeh. Ale útulok je v inom meste, takže problémy začnú iným. Zasa je to len to naše ,,kocúrkovo“.