Kocúrkovo

Milujem túto krajinu, jej krásy , aj ľudí. Len keby tu nebolo toľko problémov v každej oblasti života. Som len obyčajný človek, ktorý tu žije. A keby sa to dalo, chcela by som zmeniť svet. Aspoň ten kúsok sveta okolo mňa. Je to však ťažké, v tomto svete, kde sú najdôležitejšie peniaze. Prichádzam pri svojej práci do kontaktu so všelijakými ľuďmi. Od snobov, ktorý si myslia,že môžu všetko, cez obyčajných ľudí, ako som ja,ale aj asociálov a bezdomovcov. Prežila som s nimi veľkú časť svojho života. A zážitkov, že sa ani zrátať nedajú. Niektoré sú veselé, iné veru aj do plaču. Chcem sa s vami o nich podeliť.Tak na začiatok:
Pracujem v malej nemocnici. A ako všade práce veľa, personálu málo. Záchranári priviezli ,,pacienta“ riadne podnapitého. Uložili sme ho, urobili čo treba. Zaujímavé to ale začalo byť až na druhý deň. Pacient vyspatý z opice prišiel za mnou na vyšetrovňu. ,, Sestrička poďte vypnúť televízor na našej izbe ja už chcem spať!“ Aký televízor, pomyslela som si, veď u nás na izbách televízor nieje. Ale šla som za ním do izby. Pacient stojí pri okne, a tlačí na drevenom ráme pomyselné gombíky,,Vidíte, vypínam ho a furt ide.“ Upokojila som ho, že zavolám lekára a on sa sa pozrie, že nech si ľahne a počká na lekára. Samozrejme, že som hneď išla za lekárom, povedať mu, že pacient začína delirovať. Ten hneď začal vybavovať preklad na psychiatriu. O chvíľu sa objaví pacient vo dverách vyšetrovne so slovami,, Sestrička kedy si už príde ten doktor ku mne ľahnúť, bo ja už chcem spať“ išli sme sa s doktorom ušúľať od smiechu. A ten istý pacient o niekoľko týždňov neskôr. Znovu privezený opitý na mol. Na druhý deň večer, keď už ostatný pacienti spali, príde tento na vyšetrovňu:,, Sestrička ja už sa do tej izby nevrátim,“ hovorí vážne, ,,Tam sú tí mimozemšťania, “ tak som ho odprevadila so slovami, že sa na nich pozrieme. Samozrejme ostatní pacienti kľudne spali. Ukľudňovala som ho, že nech sa nebojí, že je všetko v poriadku. No on miesto toho začal veľkým krikom na mňa útočiť:,, Veď nevidíš, že tu už niesu moji kamaráti ale tí mimozemšťania si políhali na ich miesta a ich vyhodili cez okná von.“ Ani za svet si nechcel ľahnúť do tej izby. Po dlhom boji sme to s ním vzdali a uložili ho do druhej izby. Ale nie všetky príhody boli veselé, ale o tom inokedy.